Slnovrat je deň, kedy sa leto nezačína, ale vrcholí. Slnko je vo svojej najväčšej sile a ukazuje nám svoju silu, múdrosť a nekonečnosť. Je to guľa – nemá začiatok ani koniec. Rovnako ako kolobeh života vo vesmíre.
Slávili ho predkovia
Počas osláv letného slnovratu si ľudia zakladali ohne a ďakovali za všetky dary. Boli to magické obrady, ktoré oslavovali život, prírodu a jej múdrosť. Verilo sa, že človek je úzko spätý s prírodou a že pokiaľ ju bude mať v úcte, tak bude mať hojnosť i blahobyt. Vatry, ktoré si zakladali, symbolizovali slnko. Spomínali na minulosť, ďakovali za prítomnosť a pred budúcnosťou mali rešpekt.
Vedeli, že po každom vrchole príde pád
Naši predkovia nemali radi pokrok. Už vtedy vedeli, že po každom vrchole nasleduje pád. To je presne to, čo nastalo aj v našej spoločnosti. Začiatkom roka 2020, kedy bol svet vo svojom najväčšom rozkvete a rozmachu, keď sme si už mysleli, že máme naozaj všetko, prišiel vírus, ktorí nám podlomil kolená. Hľa, človek – nemáš nič, „len“ holý život. Tak si ho váž.
Slovania mali radšej skromnejší život a prechádzali ním pokorne. Boli spokojní s tým, čo mali. Nepotrebovali viac. Mali svojich najdrahších, vždy plný stôl a strechu nad hlavou. Keď sa objavili vynálezcovia a vedátori, nemali ich radi. Bol to iba signál toho, že svet sa chce posunúť ďalej. Že ľudia chcú viac a viac a urobia preto všetko. Chceme stúpať o úrovne vyššie, ale počas toho stúpania môžeme aj spadnúť. Nielen na predchádzajúcu, ale dokonca na samotné dno.
Oslava stability
Oslava slnovratu bola oslavou Zeme. Vyjadrovala vďačnosť. Nechcela zmeniť minulosť ani budúcnosť, ale ľudia sa pri obrade tešili z prítomnosti. Chceli, aby si svet zachoval svoju stabilitu. Nepotrebovali ďalší pokrok. Postačila im harmónia, istota a dni zaliate slnkom. Žiaľ, ľudia sú nepoučiteľní a vždy sa nájdu medzi nami takí, ktorí chcú viac – nemysliac pri tom na ostatných. Veľakrát to má celosvetové fatálne následky.
FOTO: pexels.com
